Na Slovensku sú skútre horúca novinka. Za komunizmu u nás prakticky neexistovali, pretože ich úlohu zastupovali mopedy a my, hrdí budovatelia svetlejších zajtrajškov sme skútre poznali len z úpadkovej (najmä talianskej) filmovej tvorby.

Pravdaže ako vždy, tak aj v tomto prípade sa komunisti pokúsili o niekoľko malých podvodníkov a vyprodukovali Manet 100, Tatran 125 a ČZ 175 – motorky, ktoré sa tvárili ako skútre, ale mali klasické prevodovky. Niektoré z nich dokonca používali cruiserovské radenie – päta-špica. V 90. rokoch - po rozlúčke s uvedenou politickou úchylkou sme na našom území začali vítať vymetačov (najmä talianskych) šrotovísk. Ponúkali nám vyfešákované produkty miestnych smetísk. Vozenia chtiví občania sa radostne vyvážali tých pár týždňov (niekedy aj mesiacov) pokiaľ ich ťažko resuscitované vozítko nepostihla druhá smrť. Občania sa poučili a začali sa vyhýbať týmto umoreným Talianom. Aj podnikatelia sa poučili a zo západu sa preorientovali na východ – na Čínu. Našťastie sa však roztrhlo vrece aj s kvalitnými značkovými skútrami, preto nie sme nútení sa trápiť iba s týmito smiešno-smutnými produktmi. Skútre, ako veľmi praktické mestské premiestňovadlá začali svoju históriu ako nenáročné 50-kubíkové dvojtakty. Ich nevýhodou boli mini rozmery a z toho vyplývajúce nepohodlie, nestabilita a malá nosnosť. Nepotešil ani dymiaci motorček zavýjajúci ako v poslednom ťažení. Túto nevýhodu sa podarilo eliminovať 4-taktovým motorom. Avšak na úkor ceny. Za vrchol v tejto kategórii považujem ZOOMER od Hondy, ktorý používa moderný 4-taktný motor so vstrekovaním. Navyše je veľmi vhodný pre všakovakých šmatlavcov, pretože nemá žiadne plastové kapotáže, ktoré by sa mohli porozbíjať. Je to skrátka taký skútronaháč. Ako zaujímavosť môžem pripomenúť, že dokonca aj automobilka Peugeot považuje túto kategóriu vozidielok za atraktívnu a ponúka ich od nelakovaných jednomiestnych Sparťanov až po dizajnovo veľmi atraktívne repliky. Zaujímavosťou je talianska Vespa, ktorá si so sebou vozila aj rezervu. U skútrov prakticky nemá zmysel sa baviť o objemových triedach, pretože sa z výrobných liniek sypú prakticky v decilitrových odstupoch. Malým prelomom však je hranica 125 ccm, ktorá je daná legislatívou EU. Tá zároveň tvorí hranicu malých skútrov. Veľmi zaujímavým lákadlom pri malých skútroch je ich dizajn. Za špičku v tomto zmysle považujem Gileru DNA 50 – 180, skúter prezlečený za superšporta. Výnimočná bola aj dvojvalcová, dvojtaktná stodvadsať päťka Italjet, s letmo zaveseným predným kolesom (čo však nie je u skútrov až taká atrakcia) a športovými ambíciami. Za úplný protiklad sa dá uviesť Honda Shadow 50, ktorá sa svojou čiernou farbou, množstvom chrómu a gotickými tvarmi na seba snažila prilákať frajerky drsných chopprákov. Hlavnou atrakciu tejto objemovej triedy je asi BMW C1 - skúter pre maximálne rozmaznaných: čelné sklo s pantografovým stieračom, bezpečnostné pásy a parkovanie pomocou zaťahovacej prednej vidlice. Za strednú triedu medzi skútrami sa dá považovať objem od 150 do 400 ccm. Tu si neviem spomenúť na nejaké extravagancie. Skoro by som povedal, že túto kategóriu výrobcovia akceptujú ako prímestsko-úžitkovú. Charakterizuje ju dôraz na praktickosť, solídnosť a pohodlie. Rozmery sú už „ľudské“, takže jazdec si na nej nepripadá ako zviazaný do kozla, kolesá už nevletia do každej jamky na ceste, pretože majú normálnejší rozmer a odkladacie priestory nenútia spolujazdkyňu držať si batožinu v zuboch. Vďaka slušnému zrýchleniu, maximálke na hranici povolenej rýchlosti a tichému motoru je možné s nimi absolvovať aj príjemné výlety. Objemy nad pol litra už možno smelo označiť za prestížnu záležitosť a výkladnú skriňu zopár výrobcov. Dokonale vybavená palubovka, kreslá na úrovni Gold Wingov, alebo podobných krížnikov, muzika ako v aute, výkonové parametre športových motoriek, nízko položené ťažisko, pohodlné nastupovanie aj vystupovanie, sekvenčné prevodovky, dokonalá ochrana proti nepriazni počasia – to sú predpoklady na dokonalý zážitok. Nuž predpoklady sú, ale... Aj keď je pravda, že predbehnúť v 170-ke na „skútriku“ Black Birda a pozorovať reakcie „pilota“ je dosť zábavné :O)

Resumé

Je ťažké poradiť, akého skútra si má človek zadovážiť, keď chce niečo ozaj lacné. „Vyhonení“ Taliani bez autorizovaného dovozcu (a mnohokrát ani s ním) neposkytujú záruku dostupnosti náhradných dielov. Čínske no name výrobky s menovkou na objednávku toho-ktorého zákazníka nakupované na vagóny pre hypermarkety sú také nespoľahlivé, že keď sa majiteľovi podarí urobiť pár tisíc kilometrov bez závažnej poruchy, tak sa s tým chváli v médiách. Renomované značky si zase za svoju kvalitu a serióznosť nechajú poriadne zaplatiť. Napriek tomu by som však volil lacnejšie produkty z tejto skupiny. Na všestranné použitie sú myslím najvhodnejšie skútre okolo 150 až 250 kubíkov. Do mesta nie sú príliš neobratné a na výlety ich výkon postačuje. Zároveň je ich výkon celkom spoľahlivou zárukou, že ich ktosi pred vami ustavične netrápil na plný výkon. Veľké skútre si kupujú skúsení ľudia, ktorí presne vedia čo chcú a tým radiť netreba.